18/06/2017

ĽUDIA, ZVYKY A CHUTE JAPONSKA

(Tip4, Interview)

Čo Európana najviac prekvapí, keď prvýkrát navštívi Japonsko? Čomu by sme sa pri stolovaní s Japoncami mali vyhýbať a prečo si oni sami doma vôbec nepripravujú sushi? Na otázky týkajúce sa pre nás ešte stále exotického japonského životného štýlu a gastronómie nám odpovedala odborníčka na japonskú kuchyňu a kultúru Kristína Kopáčková.

 

KRISTINA KOPÁČKOVÁ

Vyštudovala FFUK odbor japončina – sociológia. Niekoľko rokov pracovala v japonskej firme Mitsui, ktorá dovážala produkty japonskej kuchyne. Neskôr napísala prvú japonskú kuchárku v Čechách s názvom Japonská kuchyňa. Od roku 1990 vlastní cestovnú agentúru Hana Tours Praha, ktorá sa zameriava výlučne na Japonsko. Tiež vedie kurzy prípravy sushi a je aj súdnou tlmočníčkou z japonského jazyka.

 

Japonská kultúra je ešte stále pre Európanov veľmi exotická a tajomná. Čo Európana, ktorý je v Japonsku po prvýkrát, prekvapí najviac?

Myslím, že každého príjemne prekvapí veľká ústretovosť a slušnosť Japoncov. Keď sú na cestách po Európe, tak sa nám to také nezdá, ale vo vlastnej krajine, kde sa cítia isto, sú veľmi láskaví a slušní. Je to dané ich výchovou – učia ich, že záujmy skupiny sú nadradené záujmom jednotlivca, a preto chovať sa k cudzincom zdvorilo je jednoducho nutnosť vyplývajúca z toho, že každý človek koná ako reprezentant celého japonského národa. Ďalej Európana prekvapí to, že mnoho, lepšie povedané, väčšina Japoncov nehovorí cudzími jazykmi. Učia sa síce v škole angličtinu, ale v praxi ju nepoužívajú. Vo väčších mestách to nie je pravidlo, ale na vidieku anglicky nehovorí prakticky nikto.

 

Aké sú najväčšie mýty, predsudky či mylné predstavy, ktoré o Japonsku a Japoncoch máme?

Niekde som čítala o tom, že si Európania myslia, že Japonci sú xenofóbni, a to z toho dôvodu, že na niektorých reštauráciách je napísané po anglicky „Japanese only“ – teda cudzincom vstup zakázaný. Nie je to ale z dôvodu neznášanlivosti voči cudzincom, ale z dôvodu jazykového. V japonských reštauráciách je zvykom, že šéf stále konverzuje so svojimi hosťami a je to vlastne súčasť služby, ktorú poskytuje. V prípade, že šéf nehovorí inak ako japonsky, nedokáže teda poskytnúť konverzáciu v jazyku hosťa, dopredu tak upozorňuje na tento svoj hendikep. Ďalší mýtus je to, že Japonsko je natoľko vzdialené, že o našich malých krajinách nikto nič nevie. Je až zarážajúce a milo prekvapujúce, koľko toho Japonci o nás vedia. Či už z oblasti hudby, športu, prírodných alebo kultúrnych zaujímavostí. V Japonsku je veľké množstvo televíznych kanálov a niektoré sú výrazne zamerané na investigatívne reportáže z cudzích krajín. Tu nejde o popis krásnej prírody so zábermi na romantické kúty daného štátu, ale skutočne do hĺbky spracované témy.

 

V čom vidíte najväčšie odlišnosti v životnom štýle Európanov a Japoncov?

Japonci sú veľmi skromní a pokorní. Majú veľkú pokoru k prírode, ktorú my nepoznáme. Japonská príroda prináša veľké množstvo nebezpečenstva – tajfúny, zemetrasenia, cunami. Je to ničivá sila, pred ktorou je potrebné mať sa na pozore a je nutné jej rozumieť a rešpektovať ju. To je niečo, čo u nás, alebo lepšie povedané, v nás, nie je. Tiež vynikajú veľkým zmyslom pre solidaritu a v prípade nejakej prírodnej katastrofy vedia vytvoriť veľmi silnú pomoc tým, ktorí to potrebujú.

 

Aké špecifiká má práca s japonskými turistami? Čo ich najviac prekvapuje pri návšteve Európy?

Japonskí turisti sú veľmi nároční a vyžadujú vo všetkých službách takú kvalitu, na akú sú zvyknutí z Japonska. To znamená, že každá potreba je splnená už skôr, než bola vyslovená. Prekvapuje ich rozľahlosť našich krajín, nekonečné lúky, ohromné polia, kilometre lesov. Japonsko, ktoré je hornaté a v nížinách preľudnené, takéto pohľady nepozná.

 

Sú nejaké spoločenské faux pas, ktorých sa pri styku s Japoncami môžeme dopustiť? Je niečo, čo je pre nás úplne normálne, no tam sa považuje za neslušné?

Je toho veľa, povedzme si aspoň o tom najznámejšom. V Japonsku je neslušné na verejnosti smrkať a najmä používať látkovú vreckovku. Naopak, pri jedle sa môže sŕkať. Zvlášť slíže sa sŕkajú všade ostošesť. Ďalej je neslušné zapichovať paličku do ryže alebo do jedla, brať paličky do každej ruky zvlášť – vždy musia byť obe paličky v jednej ruke. Ďalšia problematická časť pobytu v Japonsku je návšteva toaliet. Na toaletu sa používajú iné papuče než v iných častiach obydlia či reštaurácie a je veľký trapas doraziť späť k stolu v papučiach s nápisom záchod – čo je písané v japonských znakoch a našinec si to hneď neuvedomí.

 

A: ELENA STRÁPKOVÁ

F: KRISTINA KOPÁČKOVÁ

 

Ak vás článok zaujal, jeho pokračovanie nájdete v novom čísle Inbar & Restaurant.



17/12/2017

AUTOSTAN AUTOHOME PRE NOVÝ MODEL MINI COUNTRYMAN

17/12/2017

24 HODÍN V ACAPULCU

10/12/2017

OTÁZKA NA PROTOKOLISTU: POHÁRE

26/11/2017

Karol Stýblo

12/11/2017

Druhý ročník Dňa súkromného podnikania