20/09/2017

U vinárov na Novom Zélande

(Wine, Tip4)

Nový Zéland patrí k najprogresívnejšie sa vyvíjajúcim vinárskym oblastiam na svete. Vďaka precíznosti novozélandských vinárov a ich otvorenosti novým myšlienkam sa vína z tohto vzdialeného súostrovia dostali do celého sveta. Ich prácu mal na vlastnej koži možnosť zažiť aj Lukáš Berta zo slovenského vinárstva Berta. Nový Zéland navštívil tento rok v mesiacoch marec a apríl a nám porozprával, ako naňho tamojší producenti vína zapôsobili.

 

Prečo ste sa rozhodli pre návštevu Nového Zélandu?

Pre mňa ako vinára a obrovského fanúšika Pána prsteňov to bol splnený sen. Samozrejme, tá vinárska časť bola pre mňa tá dôležitejšia. Nový Zéland má neskutočnú výhodu v tom, že sa tam zber koná počas našich zimných a skorých jarných mesiacov. Čo je pre krajiny južnej pologule neskoré leto a skorá jeseň, takže to z tohto hľadiska bol čas pre moju návštevu úplne ideálny. Ďalším nemenej dôležitým faktorom bola aj neuveriteľná otvorenosť ľudí a vinárov. Moji známi, ktorí tam boli predo mnou, mi práve o týchto veciach veľa hovorili. No a potom tá nádherná krajina s tými najkrajšími prírodnými scenériami. Ja to chápem ako malú priemyselnú špionáž spojenú s cestovateľskými ambíciami. Tie boli, samozrejme, len ako bonus k tej vinárskej časti.

 

Absolvovali ste tam stáž v známom vinárstve Saint Clair. Ako ste sa k tomu dostali?

Bolo to dosť jednoduché. Aspoň to tak vyzerá. Môj dobrý kamarát Tomáš Dilong (hlavný technológ Karpatskej Perly), ktorý tam veľa rokov bývala pracoval v rôznych vinárstvach, dal o mne vedieť vo vinárstve, ktoré som mal dopredu vyhliadnuté. Zhodou okolností tam mal kamaráta, ktorý sa pozrel na moje CV a na základe toho som bol firmou Saint Clair oslovený a dostal sa do výberu 28 ľudí z celého sveta. Vyberali nás z asi 400 žiadostí, takže nebyť Tomáša, asi by som musel osloviť nejaké iné vinárstva.

 

Prečo bolo vašou voľbou číslo 1 práve vinárstvo Saint Clair?

Saint Clair patrí medzi to najlepšie, čo Nový Zéland ponúka. Pre mňa bolo najrozhodujúcejším faktorom to, že toto vinárstvo má napriek svojej veľkosti jedného majiteľa – rodinu Ibbotsonových. Neal a Judy sú ľudia, ktorí celý svoj život zasvätili vinohradníctvu a vinárstvu. Boli medzi prvými, ktorí vysádzali hrozno v Marlborough. A presne vedia, čo je tvrdá práca vinára, pretože nimi sú doteraz. Samozrejme, stačilo ochutnať ich vína a bol som rozhodnutý. A určite som spravil správne rozhodnutie. Vždy mali prehľad, čo sa vo vinárstve deje, a i napriek tomu, že sme boli z rôznych kútov sveta, si majitelia vždy našli čas a zistili si niečo o našich krajinách, aby sa s nami mohli o nich porozprávať. Takto sa chceme my správať k našim zamestnancom. S úctou a pokorou k ich práci. Mal som šťastie na skvelých ľudí, úžasný tím. Tu platí viac ako inde, že aj práca môže byť zábavou.

 

Určite ste mali možnosť navštíviť aj nejaké iné vinárstva…

Keď sme sa s mojou maminou a bratom stretli v Aucklande, kam som priletel z Blenheimu, naše kroky viedli do vinárstva Villa Maria. Už predtým sme s touto novozélandskou ikonou komunikovali, pretože sme sa my ako Vinárstvo Berta stali prvou „cork-free zone“ na Slovensku. Tým, že sme poznali ich export manažéra pre Európu a Villa Maria je prvé veľké vinárstvo na svete, ktoré konvertovalo na šraubovacie uzávery v roku 2001, dali sme mu o tom vedieť a on to posunul samotnému sirovi Georgovi Fistonichovi, zakladateľovi vinárstva. Nakoniec sme od neho dostali aj oficiálny list, kde nám k tomuto odvážnemu kroku gratuloval. Čerešničkou na torte bola ich oficiálna tlačovina, kde sme spomenutí ako vinárstvo, ktoré sa nechalo inšpirovať Villa Mariou. Boli sme mierne v šoku, ale neskutočne šťastní. Táto tlačovina sa dostávala do rúk novinárom píšucich o víne pri príležitosti uvedenia Villa Marie ako štvrtej najobdivovanejšej vinárskej značky na svete. Potom sme precestovali severný ostrov s množstvom miest, kde sa natáčal Pán prsteňov a nakoniec sme zakotvili na týždeň v Blenheime, v srdci vinárskej oblasti Marlborough. Tam sme navštívili všetky slávne vinárstva ako Cloudy Bay, Nautilus, Saint Clair, Hans Herzog, Seresin, Framingham, Auntsfield, Matua Valley, Fromm Winery, Yealands, Villa Maria (majú vinárstvo aj na južnom ostrove) atď.

 

Čo vás práca vo vinárstve na Novom Zélande naučila?

Hlavne to, ako si neskutočne vážia zamestnancov, ľudí, ktorí pracujú vo vinohrade. To, ako štát vníma tento sektor a ako sa za posledných 20 rokov posunuli do sfér, o ktorých sa môže iným vinárom len snívať. Základom všetkého je vždy vinica. Na tie tam dbajú neuveriteľným spôsobom. Majú až mierne gýčový ráz. A naučil som sa aj to, že keď človek niečo veľmi chce, tak sa dá dosiahnuť všetko.

 

Je niečo, čo vás prekvapilo?

Išiel som tam pomerne dobre pripravený, čiže o nejakých zásadných prekvapujúcich veciach neviem. Možno to bol práve tím skvelých ľudí, s ktorými som mal možnosť pracovať a majitelia vinárstva, ktorí nám poskytli počas zberu úplne všetko, čo nám na očiach videli.

 

Ak vás článok zaujal, jeho pokračovanie nájdete v novom čísle Inbar & Restaurant.

 

A: ELENA STRÁPKOVÁ

F: LUKÁŠ BERTA



15/10/2018

The Macallan ako svätý grál

07/10/2018

Albert Michler Gin a jeho tri variácie

30/09/2018

DRINKY S CHUŤOU ÁZIE

17/09/2018

ORGANICS – NOVÉ BIO LIMONÁDY OD RED BULL

17/09/2018

Hayman’s je s nami stále!