26/03/2018

Otázka na protokolistu: Môžeme sa v reštaurácii deliť o jedlo?

(Aktuálne, Tip5)

Ťažko odolávate nutkaniu ochutnať z cudzieho taniera? Ak je to v domácom prostredí a vo dvojici – ochutnávajte. Horšie je to v reštaurácii, či už v uzavretej spoločnosti priateľov, ale aj na veľkej rodinnej oslave, ako sú svadby, krstiny, promócie... Nehovoriac už o obede či večeri s obchodným partnerom.

 

Aj keď v pravidlách spoločenskej etikety dochádza k prirodzenému uvoľňovaniu prísne zošnurovaných pravidiel a odzrkadľuje sa to aj v etikete stolovania, niektoré pravidlá zostávajú striktné.

Dobrá výchova a znalosť pravidiel bontónu sa najlepšie prejaví v kultivovanom stolovaní. Konzumácia jedla s priateľmi, rodinou či obchodnými partnermi je najmä spoločenskou udalosťou. Hlavným motívom stretnutia by nemalo byť najesť sa do sýtosti. Dobré jedlo by malo príjemné stretnutie len podčiarkovať. Je jasné, že pri servírovaní jedla a nenútenej konverzácii nehľadíme len do svojho taniera, ale všímame si aj jedlo svojich spolustolovníkov a sme zvedaví, ako im ich jedlo chutí. Musíme si však vystačiť s ich hodnotením a odolať pokušeniu ochutnať z ich taniera.

Ako sa pri stole správať nemá, predviedol Rudolph Valentino, americký herec talianskeho pôvodu, hviezda nemého filmu na začiatku 20. storočia, ktorý bol miláčikom najmä ženského publika. O tom, že zlé stravovacie zvyklosti môžu pokaziť aj biznis, svedčí najhoršia veta, ktorá môže byť na našu adresu vyslovená po absolvovaní spoločnej večere: „S týmto človekom si už v živote nesadnem k spoločnému stolu.“ A to sa stalo práve Valentinovi pri večeri so spisovateľkou Elinor Glynovou a producentom Jessem Laskym. Valentino totiž po tom, ako zjedol svoju päťchodovú večeru, dojedol ešte nedojedené zvyšky z tanierov svojich spolustolovníkov a vypil omáčku z omáčnika.

Ak by sme načreli hlboko do histórie, našli by sme v Knihe obradov čínskeho filozofa Konfucia (6. Stor. p. n. l.), zaoberajúcej sa normami správania, v súvislosti so stolovaním vetu: „Nesiahajte na cudzie.“ Napriek tomu, že práve Číňania (spolu s Indmi a inými ázijskými národmi) sú známi práve tým, že sa o jedlo delia. Jednotlivé porcie jedla sú však naservírované do stredu stola, odkiaľ si každý berie na vlastný tanier. A do tých si už navzájom nesiahajú!

Ak teda očakávate jednoznačnú odpoveď, či spoločenská etiketa dovoľuje v reštaurácii ochutnať z taniera vášho spolustolovníka, tá znie – nie. Človek však rád hľadá a nachádza kompromisy.

Existuje niekoľko prijateľných spôsobov, ako to nenápadne a elegantne urobiť, ak už musíme. Samozrejme, len medzi blízkymi osobami sediacimi vedľa seba. Nenápadne znamená dovoliť nášmu spolustolovníkovi ochutnať jedno, dve sústa z nášho taniera, bez hlasného či vtipného upozornenia na túto situáciu napr. čašníka, že jedlá si budeme navzájom ochutnávať, čo je veľmi obľúbený spôsob, najmä medzi mladými ľuďmi. Vzájomné opakované vymieňanie si tanierov, napichovanie jednotlivých súst a ich podávanie cez stôl, ochutnávanie polievky, omáčky… hotové nešťastie pre čisté obrusy, na ktoré si pri stolovaní tak potrpíme. Pečiatky, ktoré na nich pri našom delení sa o jedlo zostanú, nezakryjeme ani presúvaním vázičiek či koreničiek.

Lepší je druhý spôsob – elegantne. Odkrojené sústo dáme na couvertový tanierik, ktorý máme po ľavej ruke, a ten podáme spolustolovníkovi. O „spoluprácu“ môžeme vopred požiadať aj čašníka, jednak tým, aby nám neodnášal couvertový tanierik, ale môžeme ho aj poprosiť, aby kúsok z našej porcie naservíroval nášmu partnerovi na osobitný Tanierik.

A: ANNA S. DRAVECKÁ



17/09/2018

ORGANICS – NOVÉ BIO LIMONÁDY OD RED BULL

17/09/2018

Hayman’s je s nami stále!

09/09/2018

Zaznačte si: AVILA

09/09/2018

Oranžové vína

03/09/2018

Z histórie kávy a jej pestovania