09/07/2018

JUHOAMERICKÉ VÍNA

(Wine, Tip5)

Vína z Čile a Argentíny sú rovnako ako v celej Európe aj na Slovensku už niekoľko rokov silným fenoménom. Čo stojí za ich popularitou? Aký potenciál majú na svetovom trhu a ako ich ovplyvňujú investori z Európy a Severnej Ameriky? Pýtali sme sa slovenských somelierov a distribútorov vína, ktorí sa na túto oblasť špecializujú.

 

Rastislav Šuták

someliér, Corner & Co.

 

Aké sú silné stránky juhoamerických vín? Vďaka čomu sú o zákazníkov obľúbené?

Pojem juhoamerické vína je veľmi široký. Čile má svoj Cabernet, Argentína Malbec, Uruguaj Tannat a Brazília Merlot. Okrajovo sa pestuje vinič na výrobu vín aj v Peru a Bolívii. Juhoamerické vína majú zrozumiteľné etikety, konzistentnú kvalitu z pohľadu ročníkov a samozrejme atraktívne ceny. Obľúbenosť úzkej skupiny vín z Južnej Ameriky na Slovensku neodráža jej skutočný potenciál a možnosti.

 

Keď sa povie juhoamerické víno, z odrôd si najčastejšie predstavíme Malbec a Carménère, z krajín Čile a Argentínu. Z ktorých ďalších odrôd vznikajú vína medzinárodného záujmu, resp. ktoré odrody sú budúcnosťou trhu s juhoamerickým vínom?

Vinohradníctvo sa bude progresívne opierať o vinohradnícke oblasti s chladnejšími klimatickými podmienkami či vyššou nadmorskou výškou. Z toho budú profitovať vína vyrobené zo starších vinohradov a z odrôd, ktoré tento prístup umožňujú. Nárast sa dá očakávať v produkcii šumivých vín, bielych a červených vín s dôrazom na sviežosť a eleganciu. Najzaujímavejšou krajinou z pohľadu potenciálu je Uruguaj, oblasti v Argentíne - Buenos Aires (Pampa) a Čile - Patagónia (Bío Bío, Itata, Malleco).

 

Vinohrady v krajinách Južnej Ameriky sú typické svojou vysokou nadmorskou výškou. Ako sa tento jedinečný terroir odráža vo vínach?

Nie všetky vinohrady sú položené vo vyššej nadmorskej výške. Príkladom priaznivých klimatických podmienok môžu byť oblasti s oceánskym vplyvom (Aconcagua, Casablanca - Čile či Canelones v Uruguaji). Nie všetko, čo sa urodí vo vysokých nadmorských výškach, má právo byť najlepším. Najvyššie položené vinohrady (až do 3 000 m n. m.) sú v Argentíne a Bolívii. Pozitívom je striedanie teplôt a pomalé dozrievanie hrozna s priamo úmernou koncentráciou aromatických látok. Nevýhodou je výrazný vplyv El Niña (globálne otepľovanie), ako to bolo posledné dva roky.

 

Je známe, že do Južnej Ameriky prúdia investori z európskych krajín a Severnej Ameriky. Má tento fakt vplyv na produkciu vína, resp. Odrážajú sa tieto vplyvy na štýle vína?

Netreba zabúdať, že v Čile sa dá nakúpiť hrozno na výrobu vín za 8 centov/kg. Lacná pracovná sila a vhodné klimatické podmienky motivujú k investíciám. Investori si pochopiteľne importujú svoje know-how, ako aj distribučné kanály predaja. Najlepšie juhoamerické vína z tohto fenoménu profitujú. Nestávajú sa napodobeninami európskeho vzoru, ale individualitami s jedinečným charakterom a potenciálom.

 

Sú nejaké špecifiká, resp. zaujímavosti ohľadom juhoamerických vín, o ktorých v Európe málo vieme?

Juhoamerické vína sú skvelou príležitosťou pre someliéra, ktorý hľadá kvalitu za korektnú cenu. Tak napríklad, vzdialenosť najsevernejšej a najjužnejšej oblasti v Čile je ako z Londýna do Palerma. Najjužnejšie vysadené vinohrady na južnej pologuli sú v Patagónii (Chico Valley). Najstaršie vinohrady v Južnej Amerike sú v Čile (Itata) a majú 200 rokov. 70 % celkovej plochy Malbecu vo svete sa pestuje v Argentíne, aj napriek tomu, že pochádza z Francúzska. Malbec sa dostal do Argentíny z Čile. Vale do São Francisco v Brazílii má úrodu hrozna dvakrát ročne vplyvom blízkosti rovníka.

 

Juraj Mašláni

distribútor, Víno Ritual

 

Aké sú silné stránky juhoamerických vín? Vďaka čomu sú u zákazníkov obľúbené?

Juhoamerické vína, tak ako ich poznáme na Slovensku, sú doslova „slnkom v pohári“. U zákazníkov boduje najmä sila, plnosť a expresivita vône a chuti. Takisto je dôležitý exotický dojem a všeobecný dôraz na názov odrody, ročník a pôvod – týmto sú vína pre slovenský trh ľahko čitateľné a relatívne jednoduché na orientáciu.

 

Keď sa povie juhoamerické víno, z odrôd si najčastejšie predstavíme Malbec a Carménère, z krajín Čile a Argentínu. Z ktorých ďalších odrôd vznikajú vína medzinárodného záujmu, resp. ktoré odrody sú budúcnosťou trhu s juhoamerickým vínom?

Na juhoamerickom kontinente neustále vznikajú nové výsadby vinohradov, pretože má oproti Európe stále relatívne dostupnú, lacnú pôdu a vhodné podmienky. Rozširovanie však prebieha najmä v chladnejších oblastiach a vyšších nadmorských výškach. Klasické odrody ako Cabernet Sauvignon, Chardonnay, Malbec a Carménère si stále budú držať svoje pozície, ale s novými výsadbami vznikajú zaujímavé podmienky pre odrody Pinot Noir, Riesling, Carignan či Syrah. Vinársky priemysel momentálne expanduje najmä v Brazílii, ktorá sa posúva od výroby stolového vína pre domáci trh k segmentu kvalitných odrodových vín a na medzinárodnej scéne dosahuje prvé úspechy.

 

Vinohrady v krajinách Južnej Ameriky sú typické svojou vysokou nadmorskou výškou. Ako sa tento jedinečný terroir odráža vo vínach?

Pri produkcii vína vo vyšších nadmorských výškach zavážia vo výsledku najmä dva faktory. Vyššie UV žiarenie spôsobí zhrubnutie šupky hroznám, keďže vinič prirodzene chráni vnútro bobule – dužinou obalené semienka. Vo víne sa to prejaví vyšším obsahom farbív a príjemnou horkosťou chuti. Striedanie horúcich dní a chladných nocí má zase vplyv na vyššiu koncentráciu kyselín a aromatických látok v dužine hrozna. Tento fakt sa prejaví na šťavnatosti a väčšej senzorickej bohatosti vína.

 

Je známe, že do Južnej Ameriky prúdia investori z európskych krajín a Severnej Ameriky. Má tento fakt vplyv na produkciu vína, resp. Odrážajú sa tieto vplyvy na štýle vína?

Áno, samozrejme. V 90. rokoch 20. storočia nastal obrovský prílev zahraničných investícií do vinárstiev najmä v Čile a Argentíne, čo malo za následok masívne rozširovanie plochy vinohradov, zavedenie najmodernejších technológií do výroby a oveľa väčšiu orientáciu na export. Konkurencia je veľká a marketingovo sa vinárstva snažia zaujať najmä jednoduchou čitateľnosťou etikiet – odroda a pôvod hrozna, dostupnou cenou a dôrazom na exotiku a uvoľnený latinskoamerický životný štýl.

 

Sú nejaké špecifiká, resp. zaujímavosti ohľadom juhoamerických vín, o ktorých v Európe málo vieme?

Koncom 19. storočia väčšinu vinohradov v Európe zničila pohroma v podobe invazívnej vošky fyloxéra, ktorá napadá korene a listy viniča. Vinohrady boli zdecimované a nové výsadby sa začali robiť zo štepov a podpníkov amerických vinohradov, ktoré v predošlých storočiach európski osadníci vysadili v Amerike. Dá sa teda veľmi zjednodušene povedať, že moderné európske vinohradníctvo je založené na amerických navrátencoch.

 

ELENA STRÁPKOVÁ, SLAVOMÍRA RAŠKOVIČ



16/07/2018

Dvestokrát The Macallan 50

16/07/2018

Kávy z Južnej Ameriky

09/07/2018

JUHOAMERICKÉ VÍNA

29/06/2018

Martini pornohviezd vedie!

29/06/2018

ANI DEŇ BEZ MATÉ